Deň za dňom beží, a v rýchlosti sveta,
rozmýšľam nad tým, či podstata je tam.
Vo svete kde človek čas nevníma,
kde preplávať časom je životný klam.
Pred nami cieľ, kam cesta vedie?
Ten správny smer udaj si sám.
No rozhodnúť sa však je veľmi ťažké,
preto v tichosti srdca o čom rozmýšľať mám.
Odkiaľ sily čerpať do tohto sveta,
na uvážení svojom je vhodné si zakladať.
Najlepšie úsmevom v živote lietať,
lásku, radosť, SEBA vôkol rozdávať.
Ľahko začať veriť ľuďom, ľúbiť ich,
o pár rokov však kde sú? Už ich niet.
V kútiku duše predsa verím,
že aj jeden človek zmeniť môže svet.
Tak hlavu hore držať, keď život láme,
nie vždy podariť sa dá,
no pevne vždy na nohy sa postaviť,
prosím, nech od Boha síl pribúda.